Od varenia lekváru po úspešnú tímovú spoluprácu

Predstavte si, že chcete variť lekvár. Slivky sú už na premenu viac než súce, každá ruka dobrá. Variť lekvár sama je jednak nuda, ale hlavne otrava, pretože deň pred varením samotným treba načistiť a namlieť kilá tých sladkých šťavnatých sliviek a odhánať osy a nachystať vhodné drevo. Počas varenia zase lekvár nemôže ostať ani pol minúty bez dozoru a už vôbec nie bez miešania, k tomu ešte treba priebežne prikladať drevo do kotliny – a hlavne sa striedať pri únavnom miešaní hustnúcej hmoty. No a dolievať víno a zabávať toho, kto sa práve trápi s tým miešaním.

Žiadna návšteva sa k nám nechystala zažiť vinohrad spoza plota naživo, a tak som zapojila do práce môjho muža, ktorý je fantastický vo všetkom čo robí. Jediné, čo nerobí je akékoľvek varenie. Vraj prečo lekvár. Sused dáva slivky skvasiť do suda a netrápi sa so žiadnym lekvárom. Barter, miláčik, sused bude mať pálenku a my lekvár, pomeníme neskôr. No, to je ale iný príbeh.

Ine fruit, many options #jam #cake #pickle #souce #drink #bakedtea #prunes

A post shared by Martina Javurkova (@spozaplota) on

Za rozprávkovo povestné tri dni a tri noci – sliviek bolo totiž 20 litrov a varili sme na trikrát – mi pri nekonečnom miešaní napadlo, že tajomstvá úspešnej spolupráce vlastne nemusia byť zložité. Zistila som, že …

… nadšenie je nákazlivé

Ja keď sa pre niečo nadchnem, je pomerne ťažké vrátiť na späť na zem do reality. Nebolo tomu inak ani tentokrát, keď som zistila, ako veľa sliviek máme a že vlastne by som dokázala uvariť lekvár, hoci som to ešte nikdy predtým nerobila. Viete, že mi ani nenapadlo začať hádku len preto, že manžel neprejavil žiadne nadšenie? Ja som už totiž videla pred očami police plné lekváru a priam som cítila na jazyku jeho sladkú chuť.  Možno aj preto manžela prestalo baviť strúhať kyslú tvár, a  váhavo, ale predsa, sa pridal.

Dúfala som v to, hoci som s tým, pravdu povediac, nepočítala, presne podľa mojej životnej filozofie “dúfaj v najlepšie, priprav sa na najhoršie”. Myslím si, že ak ste vo vzťahu alebo v tíme, v ktorom sú zdravé vzťahy, tak je takmer isté, že ten druhý či tí druhí sa skôr či neskôr pridajú. Stačí pokračovať vo svojej práci, úsmevom oceniť ich snahu a nechať aktivitu plynúť svojim tempom. A ak kolega či partner nesrší rovnakým nadšením ako vy, ešte stále to neznamená, že prácu neurobí dobre. Jednoducho ho len niečo nebaví, nič viac, nič menej.

… je fajn sa dohodnúť, kto bude čo robiť

Moja skúsenosť hovorí, že ľudia sú radi užitoční, nápomocní. Veľmi často však tú chuť stratia, ak ich snaha nie je ocenená, alebo ak sa cítia manipulovaní, nerešpektovaní a tak podobne. Manžel sa pustil do prípravy dreva na oheň, a hoci som chcela, aby radšej krájal slivky, zahryzla som si do jazyka. Veď aj to drevo budem o chvíľu potrebovať. Niekto si vyberie pri spolupráci tú najľahšiu prácu, iný tú najťažšiu, obe veličiny sú subjektívne. Ak je ale váš parťák v tíme v niečom ozaj dobrý, nechajte ho pomáhať práve v tej oblasti. Bude mať lepší pocit z toho, čo robí a možno sa ponúkne dobrovoľne aj na to, čo predtým odmietal.

… hrdosť na výsledok je sladšia ako lekvár

Koniec dobrý, všetko dobré. Poháre s lekvárom sme uložili na policu a spočítali. Zvyšok lekváru, ktorého už bolo málo do pohára, som natrela na palacinky a pustili sme sa s chuťou do nich. Palacinky z domácich vajec s domácim slivkovým lekvárom … mali sme tak víťazný pocit, akoby sme úspešne osídlili opustený ostrov a vôbec ma netrápili osy lietajúce okolo nás.

Aj ten najotravnejší projekt, do ktorého sa nikomu nechcelo, môže napokon zúčastneným priniesť spokojnosť a radosť minimálne tým, že skončil, ale tiež preto, že ho úspešne zvládli. Záverečné ocenenie a poďakovanie ostávajú ako silná stopa v pamäti človeka, ktorý má to šťastie, že si pamätá viac toho dobrého, ako zlého.

#plumbs #jam made on fire, recepe to be shared soon via a blog

A post shared by Martina Javurkova (@spozaplota) on

Veľa fliaš nášho historického prvého lekváru sme hrdo rozdali ako darčeky celej rodine a kamarátom. Od toho pamätného leta sliviek už nikdy nebolo tak veľa. Z tých pár tohtoročných som navarila slivkové čatní. Vlastne, navarili sme. Z pôvodne nudnej, rutinnej práce sa stal príjemný rituál, v ktorom sa vzájomne dopĺňame. A naše police, tie sa prehýbajú pod stále rastúcim počtom zaváranín od výmyslu sveta.

Nepremeškajte posledné otvorené kurzy v roku 2017!


Firemné vzdelávanie:

Chcete toto alebo iné školenie na mieru pre pracovníkov vašej spoločnosti? Informujte sa o voľných termínoch realizácie a cenovej ponuke!

Pridaj komentár