Leadership

Čo keby etika nebolo len slovo? (vol. 3)

„Keby ľudia poznali krásu pravdivého života, vedeli, koľko prináša pokoja a vyrovnanosti, nikdy by neklamali, ani by netúžili po lži, bez ohľadu na to, či sa lož prejavuje slovom alebo životom. Veď často ľudia žijú úplne rozorvane len preto, že sa bezradne potácajú v zmätku nepravdy, klamu, lži a nevedia si rady, ako sa oslobodiť od tejto strašnej ťarchy.  Aké utrpenie vzniká z toho, že ľudia tak radi menia pravdu, ktorú vyznávajú, ale skôr alebo neskôr ich život presvedčí, že to, čo dnes je pravdou, zajtra ňou prestane byť. Mnoho ľudí žije akýmisi vidinami, neskutočnými a vysnenými a skutočným pravdám sa vyhýbajú, boja sa ich. Tak vzniká v duši človeka neistota a nespokojnosť, prameniaca z toho, že človek je nútený miesto pravdy stále striedať myšlienky, pre ktoré by žil a nemá nádej, že v nich niekedy nájde to, čo hľadá a čo potrebuje, totiž pokoj a mier v duši.“

Etikoterapia

Pojem etikoterapia použil prvýkrát doktor Ctibor Bezděk v roku 1931 vo svojej knihe „Etikoterapie – záhada nemoci a smrti“. Kniha pojednáva o mravnom spôsobe života ako základe nielen fyzického a duševného zdravia jednotlivca, ale aj zdravia spoločnosti ako celku. Vo svojom diele sa odvoláva na svoje dlhoročné lekárske skúsenosti a pozorovania, a zároveň cituje množstvo svetových kapacít z radov iných odborníkov – lekárov, psychiatrov, ale aj filozofov, spisovateľov a duchovných. Vďaka jeho praktickej lekárskej skúsenosti a dôkladnej syntéze odborných vedomostí z rôznych odborov, je kniha viac než hypotézou, teóriou alebo zamyslením sa; naopak, výstupy a odporučenia stoja na pevnom základe reality. Bezděk si je vedomý, že

„ťažko si moderný človek predstaví, že by jeho vnútorný, mravný život mohol mať nejaký vplyv na hmotu, ktorá ho obklopuje, a to dokonca taký, že by mravné poruchy jedného človeka mohli byť príčinou katastrofy buď jeho osobnej, alebo hromadnej.“

Apeluje na čitateľa, aby venoval pozornosť svojim mravným zásadám a čistote svojho života, ktoré sú prevenciou pred chorobami, teda úpadkom tela, aj úpadkom spoločenským. Celým dielom C. Bezděka sa neomylne prejavujú zásady povojnových mierových a demokratických ideálov, ako aj kresťanskej morálky.

Etikoterapia pred 21. storočie

Kniha sa podrobne a pútavo venuje nadčasovým témam ako sú ľudské slabosti a ich dôsledky na kvalitu života jednotlivca a celej spoločnosti, vplyv emócii na zdravie človeka, chudoba, prepracovanosť či strata kontroly nad vlastným životom. Zároveň ponúka riešenia na odstránenie „kazov na dušiach“, znovu nájdenie vnútorného pokoja a fyzického zdravia a zdravia spoločnosti.

V etikoterapii, liečbe mravnosťou, ktorá je primárne autokorektívnou cestou k plnému zdraviu, zameranou na nahradenie nemravného konania mravným, vidím aj ja základ vlastného zdravia a možnosti uzdravenia spoločnosti ako celku. Viem si predstaviť, že spoločnosť, v ktorej žijeme, by sa uzdravila, pretože keď je zdravý a šťastný každý jednotlivec, aj spoločnosť je taká. Cesta ku zdraviu je však cestou disciplíny, pokory a láskavosti:

„Cesta mravného života znamená usilovať sa o prekonanie zlých sklonov a pestovanie dobrých, inými slovami, snažiť sa žiť podľa hlasu svojho svedomia. Ak je totiž náš vonkajší život v súlade s naším svedomím, potom aj naše vnútro, naša duša zostane pokojná, bude udržiavať telo v zdraví, nech sú životné okolnosti akokoľvek ťažké.“

Ctibor Bezděk aj po takmer storočí fascinujúco presne pomenováva neduhy modernej spoločnosti, v ktorej žijeme dnes. Aj laik bez lekárskeho vzdelania môže z jeho knihy načerpať inšpiráciu a povzbudenie, poučiť sa a hádam aj zmeniť niektoré svoje návyky a postoje. Etikoterapia sa môže tak stať prvým z protijedov proti konformnosti a jej dôsledkom.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.