Čo keby etika nebolo len slovo (vol. 4)

O etike a spoločenskom úspechu veľmi pútavo pojednáva aj celosvetovo známy guru sebarozvoja, Stephen R. Covey, vo svojej dnes už kultovej knihe „7 návykov skutočne efektívnych ľudí“, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1989 a dočkala sa mnohých prekladov a vydaní. Hoci podľa názvu sa môže javiť, že sa jedná o manažérsku príručku alebo knihu pojednávajúcu o dosahovaní pracovných cieľov, jej rozsah je nesmierne prepracovaný a prínosný pre každodenný život. Koniec koncov, osobný a pracovný život človeka sú spojené nádoby, v oboch dimenziách bytia sa prejavujú naše návyky.

Leukoplasty a aspiríny

Hneď v úvode knihy, v časti „Zvnútra von“ sa S. Covey zmieňuje, že prečítal stovky kníh a publikácií venovaných téme úspechu publikovaných v USA od roku 1776. Pri čítaní si všimol prekvapivý vzorec. V období počas posledných 50 rokov, teda v období povojnovom až do jeho súčasnosti, je väčšina diel povrchná, rozoberá skôr 

význam spoločenského imidžu, techniky a rýchlu nápravu – pomocou sociálnych leukoplastov a aspirínov určených na liečbu akútnych problémov, ktoré niekedy (a zdanlivo) načas vyriešili, no skryté chronické problémy zostali nedotknuté.

Etika osobnosti a etika charakteru

Covey zároveň zistil, že literatúra spred viac ako 150 rokov sa zameriava na to, čo on nazval „etika charakteru“ ako na základ úspechu. Konanie a postoje, ktoré tvoria základ etiky charakteru sú „čestnosť, pokora a skromnosť, poctivosť a vernosť, umiernenosť, odvaha, spravodlivosť, trpezlivosť, pracovitosť, úprimnosť, skromnosť.“

Ako Covey píše ďalej, krátko po prvej svetovej vojne sa pohľad na úspech zmenil a etiku charakteru vystriedala „etika osobnosti“, ktorá sa vo svojej podstate uberala dvomi smermi. Jeden sa zameriaval na človeka a techniky práce s verejnosťou, druhý na pozitívne myslenie.  Budovanie a rozvoj etiky osobnosti Covey opisuje ako častokrát „manipulatívne, ba dokonca zákerné, nabádajúce ľudí k využívaniu techník na získanie priazne iných či na zištné predstieranie záujmu o koníčky druhých alebo k presadzovaniu seba samého pomocou nátlaku a zastrašovania.“

Etika osobnosti sa dá pokojne nazvať tak, ako ju nazval S.R. Covey – pokrytectvom. Môže priniesť úspechy, ale nie trvalé, pretože skôr či neskôr sa skutočné motívy človeka prejavia v plnom svetle, techniky ostanú obnažené a stratí sa dôvera, ktorá je základom medziľudských vzťahov.

Svedomie a ľudské potreby

Svedomie je kompasom, ktorý nám dáva neomylne pocítiť, či konáme správne alebo nie. Ak máme pocit, že konáme správne, cítime spokojnosť. Pri úvahách o vnútornej spokojnosti chcem spomenúť Abraham H. Maslowa, ktorý v roku 1943 definoval pyramídu ľudských potrieb. Jeho teória vznikla pri skúmaní prvkov ľudskej motivácie, teda toho, čo nás ženie, ťahá, tlačí k činom; aké potreby a zámery svojim konaním napĺňame.

Prvú úroveň, základňu pyramídy, tvoria fyziologické potreby, ako sú spánok, potreba tepla, upokojenia hladu a smädu, možnosť rozmnožovať sa. Motiváciou je prežitie.

Keď sú tieto potreby naplnené, človek sa zameria na pocit istoty bezpečia. Aj preto rôzne takzvané sociálne istoty zaručujú volebné hlasy širkých vrstviev obyvateľstva. Motiváciou je primeraná kvalita života, dostatok a pokoj. To všetko tvorí základ pre rozvoj funkčných vzťahov na báze dôvery.

Po naplnení prvých dvoch úrovní potrieb sa človek začne zaujímať o iných, začne vyhľadávať možnosti naplnenia potreby spolunáležitosti, náklonnosti a lásky.

Načo človek potrebuje lásku?

Čo je motiváciou, kvôli ktorej človek dokáže a je ochotný vynakladať úsilie na budovanie vzťahov?

Pri úvahach o tejto úrovni premýšľam, či človek 21. storočia netrpí deficitom, či orientácia na získavanie pocitu bezpečia častokrát nepohltí energiu a čas, ktoré by sme mohli venovať rozvíjaniu vzťahov.

Ak platí vyššie uvedené, tak stojí za úvahu aj to, či si človek, ktorý nemá pocit istoty a bezpečia, a nemá vybudované zmysluplné vzťahy, začne napĺňať ďalšiu potrebu – potrebu uznania – ako kompenzáciu nedostatku lásky a zdravých medziľudských vzťahov.

Sebarealizácia

Maslow na najvyššiu priečku pyramídy postavil potrebu sebarealizácie. Podobne ako dom nestaviame od strechy, aj pri rozvíjaní plného potenciálu nášho človečenstva postupujeme od nižších úrovní k vyšším. V modernej spoločnosti je relatívne jednoduché naplniť základné úrovne bytia – fyziologické prežitie a bezpečia – ale ak nie je naplnená potreba lásky a spolunáležitosti, nemôžu byť optimálne naplnené vyššie potreby – uznanie a sebarealizácia. Naplnenie potreby lásky pritom nie je len potreba byť milovaný, ale aj milovať.

Človek sa svoje potreby môže rozhodnúť naplňovať eticky alebo neeticky, správnym jednaním alebo nesprávnym. Pri napĺňaní potreby fyziologických potrieb môže upiecť chlieb alebo ho ukradnúť, pri napĺňaní potreby uznania môže podvádzať alebo tvrdo pracovať, pri získavaní lásky môže manipulovať alebo úprimne milovať, a príkladov by mohlo nasledovať nespočetne veľa. Taktiež je v výhradne v moci a na rozhodnutí jednotlivca, akú miera naplnenia bude považovať za optimálnu, či si ju nastaví sám alebo sa chytí do pasce porovnávania sa.

Seneca

Filozof Seneca vo svojich listoch často citoval Epikura, a urobil tak aj v liste, v ktorom svojmu priateľovi písal práve o napĺňaní potrieb:

„Veľkým bohatstvom je chudoba prispôsobená zákonom prírody. A či vieš, aké hranice nám určuje onen zákon prírody? Nelačnieť, nežízniť, nemrznúť. Nato aby si zahnal smäd, netreba sedieť na prahu boháčov ani sa nemusíš dívať na zachmúrené obočie a dať urážať svoju ľudskosť, netreba brázdiť po moriach ani zúčastňovať sa vojenského života. Ľahko sa dá získať, ba priamo pri nás je to, čoho sa dožaduje prirodzenosť. Namáhame sa však za zbytočným. A to nás núti drať tógu a starnúť pod stanom, to nás ženie do cudzích krajín. Čo nevyhnutne potrebujeme, to máme na dosah ruky. Kto sa dobre znáša s chudobou, ten je bohatý.“

Zdalo by sa, že Seneca nabáda ku asketizmu a opovrhuje bohatstvom, nie je to však pravda; nabáda k tomu, aby človek na bohatstve nelipol a prijímal bohatstvo i chudobu rovnako vyrovnane a pokojne. Mnoho neetického jednania a mnoho vnútornej nespokojnosti pramení nielen v už spomínanej konformnosti, ale aj v chamtivosti, teda v nezdravom pachtení sa za statkami či vzťahmi, ktoré túžime mať častokrát nie kvôli sebe, ale kvôli iným.

Ak vieme, že existuje vzťah medzi tým, čomu veríme, našimi emóciami a naši konaním, recept na pokojný a dobrý život je naozaj jednoduchý. Stačí sa zmeniť.

Autor: Martina Javůrková, MBA

Pridajte Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.