Ľudia v hmle

Koncom augusta sa rána trošičku červenajú a jemným oparom stúpajúcim zo zeme dávajú signál novému dňu. Lístie na stromoch začína žltnúť, bobule hrozna sa nalievajú, mäknú, priesvitnejú. Cez deň ešte býva teplo, ale v nasledujúcich mesiacoch sa kopce a polia medzi nimi zahaľujú do hustých závojov hmly, akoby sa hanbili za jesennú nahotu stromov. Napokon vôňa mokrého lístia pozve na návštevu svoju kamarátku voňajúcu ako dym z dreva, ktorý stúpa rozvážne z komína. Komíny budú dymiť niekoľko mesiacov, počas ktorých sa človeku ani nos nechce vystrčiť do zimy.

Ranné hmly na začiatku jesene sú láskavou pripomienkou, že nie všetko v živote je jasné.

Niekedy len hmlisto tušíme, okolo čoho prechádzame, na čo pozeráme. Pri ceste hmlou je na mieste pomalšia rýchlosť a zvýšená opatrnosť. Nielen v prírode, ale aj medzi nami ľuďmi nie je núdza o hmlisté situácie, o vypustenie pary natlakovanej životom. Občas to aj buchne, ak je ventil príliš tesný a para sa nedostáva von priebežne.

Pri plávaní v termálnom bazéne pod Tatrami som si všimla, že všetci ostatní sú v hmle, len okolo mňa je priam zázračne jasno, úplne čistý vzduch. Pre ostatných som bola, prirodzene, zahmlená zase ja. Podobne plávame životom v príjemnej ilúzii, že v hmle tápajú tí druhí, že my vidíme jasne. 

Komunikačná hmla

Hmla je atmosférický aerosól, ktorý pozostáva z veľmi malých vodných kvapiek, resp. drobných ľadových kryštálikov rozptýlených vo vzduchu, ktorý zmenšuje vodorovnú viditeľnosť pri zemi aspoň v jednom smere pod 1 km. Hmla preto vzniká najčastejšie nad mokrou zemou, nad vodnými plochami, prípadne v blízkosti riek, v podvečer alebo v noci. Ráno trvá väčšinou len dovtedy, kým Slnko na danom mieste dostatočne ohreje zem.

Zdroj: Wikipédia

Komunikačná hmla vzniká v dôsledku emócií, ktoré zahmlia náš úsudok. Hoci náš úsudok zahmlí aj zamilovanosť a radosť, o komunikačnej hmle hovoríme v prípade negatívnych emócii.

Komunikačná hmla vzniká aj vtedy, keď si myslíme si, že on(a) si myslí, že ja si myslím – a uveríme tomu, čo si myslíme. Namiesto toho, aby sme sa otvorene opýtali, ako sa veci majú, vykonštruujeme si v hlave drámu, ktorá s realitou nemá nič spoločné. Samozrejme, takéto scénare ovplyvňujú naše správanie navonok. Začneme sa hnevať v imaginárnom vnútornom konflikte. Zahmlievame skutočnosť, aby sme vyhoveli. Aj iní zahmlievajú skutočnosť, aby vyhoveli tomu, čo sa domnievajú, že je dôležité pre nás. Výsledkom komunikačný a vzťahový miš-maš založený na strachu. Stratili sme sa v hmle. 

Nikedy sa v hmle stratí náš komunikačný partner. Vtedy je na nás, aby sme podali pomocnú ruku a z hmly ho vyviedli prívetivosťou, navodením pocitu bezpečia, empatickou otázkou či uistením. Doprajme ľuďom, aby sa najprv cítili dobre, až potom riešme problémy, ktoré vyvolávajú napätie či strach. Mimochodom, viete koľko ľudí odmieta pripustiť, že cíti strach, ale bez najmenšieho problému priznajú hnev? Je priam s podivom, ako často si tieto dve emócie mýlime.

Podľa starých alchemických náuk voda je živlom predstavujúcim emócie, emocionálne prežívanie a zem predstavuje materiálny, hmatateľný svet. Emócie ako hnev či strach zo straty sa môžu začať odparovať zo zeme nášho sveta a ani sa nenazdáme, tápame v hmle. Príroda je múdra. Príroda vie, ako sa zbaviť hmly. Stačí prehriať zem. Myslím, že to by sme mohli zvládnuť aj my. 


Martina Javůrková pôsobila 15 rokov ako konzultantka a manažérka pre oblasť náboru zamestnancov v regióne EMEA. Dnes vedie spoločnosť Dimensions Consulting Services s.r.o., ktorú založila v roku 2013. Spolupracuje najmä s rodinnými firmami, malými a strednými podnikmi a inštitúciami na Slovensku. Venuje sa ochrane osobných údajov a marketingu. O praktických GDPR témach píše pre portál www.bezpecnostvpraxi.sk.