Má slovo „cnosť“ pre človeka dnešnej doby ešte význam? Alebo už vonia archaizmom, nepoužiteľným pre dnešný svet? V knihe „Původ ctnosti“ Matt Ridley zosumarizoval niekoľko úvah a myšlienok o občianskej spoločnosti a medziľudských vzťahoch. Na teórii hier vysvetľuje rôzne stratégie ľudského jednania a ich dôsledky primárne v rovine „altruizmus – sebectvo“.
Väzňova dilema
Prvá a najslávnejšia hra sa volá „Väzňova dilema“. Dvaja väzni majú na výber, či budú svedčiť jeden proti druhému a ovplyvniť výšku svojho trestu. Dilema ich situácie je v tom, že pokiaľ budú obaja mlčať, polícia ich obžaluje len z miernejšieho priestupku. Ak ani jeden neprehovorí, budú na tom lepšie, než keď sa navzájom obvinia.
-
Obaja mlčia = 3 body (odmena)
-
Obaja sa podrazia = 1 bod (trest)
-
Jeden mlčí, druhý podrazí = 0 bodov (strata) pred mlčiaceho, 5 bodov (pokušenie) pre podrazáka
Z individuálneho hľadiska pre každého z väzňov je výhodnejšie, ak prehovoria a podrazia svojho komplica, pretože podrážajúci vyviazne bez trestu.
Logicky a matematicky najvýhodnejším rozhodnutím je podraz, ktorý vám vždy prinesie zisk minimálne jedného bodu.
Samozrejme, teória, že podraz je najlepšia stratégia sa nepáčila a nepáči nikomu (sociopatov vynímajúc). Prečo je teda ale výsledok taký, aký je? Prečo by mal byť podraz vôbec čo i len na chvíľu považovaný za užitočný?
Po prvé, počítačové prostredie, v ktorom bola hra nasimulovaná, je prostredie, ktoré nezodpovedá stopercentne realite. Po druhé, väzni jednajú simultánne, nie v reakcii jeden na druhého; a po tretie, jedná sa o stratégiu teoreticky úspešnú pri jednom jedinom stretnutí, nebude fungovať pri opakovanej interakcii. Pri opakovanej interakcii už vstupuje do hry aj zažitá skúsenosť, ktorá bude viesť k inému jednaniu.
Aký požič, taký vráť
Oveľa reálnejším scenárom je model hry s názvom „Návratná pôžička“. Jej príbeh sa začal písať experimentom, v ktorom dvaja vedci hrali o malé finančné čiastky.
- Keď vedeli koľko kôl hra bude mať, jednali jeden voči druhému slušne a podrážať sa začali až v posledných kolách.
- Pri neurčitom počte kôl, ostávali navzájom voči sebe féroví až dokonca.
Toto mi už tak trochu pripomína život. Nevieme, koľko kôl máme pred sebou. Po tomto experimente uplynulo sedemdesiat rokov, bol aj zabudnutý a znovu objavený a upgradovaný do strojovej, teda počítačovej podoby. Tie najúspešnejšie počítačové programy víťazili, ak nepodrážali. Slovami pána Axelorda, ktorý súťaž vypísal:
Za ohromujúci úspech „Návratnej pôžičky“ môže kombinácia jej ústretovosti, vracania, schopnosti odpúšťať a čitateľnosti. Jedná ústretovo, takže sa nedostáva do zbytočných konfliktov. Podrazy dokáže odplácať rovnakou kartou, a tým protihráča odradí od trvania na trikoch, ktoré by na nej chcel skúsiť. Dokáže odpúšťať, takže môže obnoviť vzájomnú spoluprácu. A konečne, je aj dostatočne čitateľná , čo protihráča motivuje k dlhodobej spolupráci.“
Problémom „Návratnej pôžičky“ je, že ak si začnú obaja hráči vracať požičané, a ak je tou pôžičkou požičaný podraz, môžu sa zacykliť do cyklu pomsty.
Altruizmus zvierat
Uvedené príklady sú len veľmi povrchnou ochutnávkou omnoho komplexnejšieho a podrobnejšieho prieskumu z oblastí ekonomiky, sociológie, antropológie a dokonca aj biológie.
Existuje druh netopiera, ktorý sa živí krvou dobytka, také malé upírčatá. Mláďatá tohto druhu umierajú, ak nedostanú živinu – krv dobytka – minimálne raz za deň ak si pamätám. Riziko je dosť veľké, pretože mláďatá ešte nevedia tak dobre nasávať a dobytok ich často odoženie, kým sa vôbec stihnú napiť. Ich záchranou sú starší jedinci z rodu. Tí im dávajú napiť sa „z úst do úst“ po úspešnom love. Títo starší jedinci však tiež riskujú, že neprežijú, pretože hoci bez potravy vydržia dlhšie ako mláďatá, nie je isté, že sa v najbližších troch dňoch úspešne napijú. Matt Ridley sa zamýšľal, prečo starší jedinci sú ochotní ohroziť svoj život a darovať potravu mladším. Veď netopiere nemôžu mať žiadne altruistické vedomie toho, že si silnejší pomáhajú slabším. Prišlo sa však na to, že obľúbenou kratochvíľou týchto netopierov je vzájomné škrabkanie sa. Po bruchu. Takže jedinec, ktorý má plné brucho a nepodelí sa ostáva oddelený od „spoločenstva“. Je teda pre neho výhodnejšie ostať súčasťou celku, aj keď za cenu hladu.
Kniha „Původ ctnosti“ je obohacujúca a inšpiratívna. Poteší každého, kto rád premýšľa o etike, morálke; o tom, prečo sa (ne)riadime zákonmi, a celkovo o tom, čo formuje medziľudské vzťahy a prečo sa správame práve tak, ako sa správame, aké ciele tým sledujeme, v čo dúfame, čoho sa bojíme.