• Knižnica

    C. G. Jung: 100 dopisů

    C. G. Jung bol jedným z priekopníkov psychoanalýzy a psychoterapie; psychológom, ktorý priniesol svetu výrazy ako komplex, tieň a archetyp. Počas svojho života viedol rozsiahlu medzinárodnú korenšpodenciu s rôznymi osobnosťami, vedcami aj umelcami svojej doby a mnohé z myšlienok v jeho listoch a stali základom pre jeho neskoršie odborné práce. Za zachovanie mnohých Jungových dokumentov vďačíme jeho pedantnej sekretárke, ako aj celoživotnej podporovateľke Aniele Jaffé. Kniha „Sto dopisů“ je prierezom Jungovej korenšpodencie počas celého jeho aktívneho života a okrem psychologických odborných postrehov sa čitateľ dozvie aj o jeho vlastných starostiach, radostiach, a zároveň získa cenný dobový pohľad na zásadné udalosti 20. storočia.  Za všech okolností je vždy radno držet se…

  • Knižnica

    Brené Brown: Dary nedokonalosti

    Asi každý z nás pozná ten pocit, keď by sa najradšej schoval pod perinu a ostal tam dovtedy, kým nebude zase lepšie. Túžba schovať sa do bezpečia brlôžka, kde si budeme môcť lízať rany je spravidla odozvou na pocit sklamania, zlyhania a následnej bolesti. Čo sa týka sklamania, tak to vôbec nemusí byť spôsobené inými ľuďmi. Celkom dobre si dokážeme naklásť horúce uhlíky na hlavu aj sami. Moja obľúbená autorka Brené Brown napísala knihu „Dary nedokonalosti“ s podnadpisom „Zabudnite na to, kým by ste podľa svojich predstáv mali byť a prijmite to, kým ste“. Kúpila som si ju, pretože ma oslovilo video, na ktorom Brené hovorí o  svojej ceste ku…

  • Knižnica

    Matt Ridley: Původ ctnosti

    Má slovo „cnosť“ pre človeka dnešnej doby ešte význam? Alebo už vonia archaizmom, nepoužiteľným pre dnešný svet? Hoci sa podľa medializovaného stavu našej spoločnosti môže zdať, že áno, kniha „Pôvod cnosti“ od Matta Ridleyho je relatívne čerstvého dáta (1996) a dá sa teda zaradiť medzi moderné populárno-náučné knihy – a má nám čo povedať. Matt Ridley v nej zosumarizoval niekoľko úvah a myšlienok o občianskej spoločnosti a medziľudských vzťahoch vo svetle reciprocity a férového jednania s inými ľuďmi. Na teórii hier vysvetľuje viac i menej úspešné stratégie ľudského jednania a ich dôsledky primárne v rovine „altruizmus – sebectvo“. Prvá a najslávnejšia hra sa volá „Väzňova dilema“. Dvaja väzni majú na výber, či budú svedčiť jeden proti druhému – môžu tak ovplyvniť výšku…