Leadership

Čo keby etika nebolo len slovo? (vol. 2)

Myslím si, že  ku vysokej ochote ku komformnosti, vzdania sa vlastných hodnôt za účelom získania vytúžených cieľov vedie nielen strach, ale aj nezdravá túžba po úspechu a akceptácii. Konformnosť ako návyk alebo ako životný štýl, vedie následne ku deprivácii osobnej autentickosti, čoho dôsledkom môžu byť ďalšie problémy ako napríklad neurózy, agresivita, depresii a iných ochorenia či poruchy.

Napadlo mi, či práve deprivácia osobnej autentickosti a hlad po znovuobjavení svojej podstaty a integrity nie sú dôvodmi súčasnej renesancie popularity sebarozvojových seminárov a zvýšeného dopytu po takzvane motivačnej literatúre. Jasné, aj ja v ťažkých chvíľach používam pozitivistické barličky a doping v podobe motivačných citátov a podobne, ako som už o tom písala. Snažím sa ale nestratiť nikdy zo zreteľa fakt, že by malo ísť o prechodné obdobie, nie štandardný modus operandi.

Zaujímavé pritom je, že motivačná literatúra, hlavne knihy velikánov ako Napoleon Hill či Dale Carnegie sa presadili a zažívali svoj vrchol svojej popularity prvýkrát v  pokrízových 30-tych rokoch 20. storočia, čo bola ozaj ťažká doba. A aj po tých rokoch, v 21. storočí, v Európe čelíme veľmi podobnému ekonomickému tlaku a strachu z neúspechu, ako ľudia vtedy. A ako ľudia vtedy, tak aj my dnes veríme, že šťastie nájdeme niekde „tam“, niekedy „potom“, až budeme alebo nebudeme takí alebo onakí.

Kým ľudí, s ktorými žijeme či pracujeme môžeme viac-menej úspešne klamať slovami a gestami, že sa máme dobre, sme spokojní a sami sebou, každý z nás máme v sebe hlas svedomia, ktorý nám neomylne pošepne vždy, keď klameme, že klameme. 

Situácie, v ktorých je človek pritlačený k múru či už smrteľnou chorobou alebo iným nebezpečenstvom, na základe ktorého zásadne zmení svoj život, sú vďačným námetom filmových scenáristov. Filmy o týchto dramatických premenách sú obľúbené, spravidla končia šťastne podľa šablóny „diagnóza bola omyl“ a hrdina získava nielen ďalšie roky života, ale aj zažil úžasné zážitky, napravil narušené vzťahy, odvážil sa splniť si staré sny a získal nových priateľov.

Tieto scenáre sú lákavé a dobre sa na ne pozerá. Spolu s hrdinom prežívame  frustráciu, smútok a beznádej, potom prídu prvé kvapky odvahy, rozhodnutie, akcia a šťastný koniec. Po filme vstaneme od televízie či odídeme z kina, možno o filme povieme niekoľkým priateľom, ale naša premena sa začne diať, až keď prestaneme ignorovať hlas svojho svedomia, ktorý nám už dlhšiu dobu šepká, čo všetko potláčame, nahrádzame a falšujeme vo vlastných životoch.

V knihe „Päť veci, ktoré ľutujú zomierajúci“ od Bronnie Ware sú okrem iných uvedené tieto ľútosti:

  • Nenaplnil som svoje sny
  • Veľa a ťažko som pracoval
  • Nemal som odvahu vyjadriť svoje pocity
  • Nezostal som v kontakte s priateľmi
  • Nedovolil som si byť šťastný

Bohužiaľ, častokrát až smrť blízkeho človeka alebo život ohrozujúca situácia nás donúti započúvať sa do vlastného vnútra a uvedomiť si, čo je skutočne dôležité. Je možné, že viaceré neduhy dnešnej spoločnosti ako napríklad anorexia, bulímia, extrémne plastické operácie, kompulzívne nakupovanie, drogové závislosti a obsesie najrôznejšieho druhu majú koreň vo vnútornej prázdnote. Tieto javy sú prejavmi nešťastnej duše, ktorá sa zúfalo snaží napasovať do imaginárne dokonalej podoby či prehlušiť vnútornú prázdnotu.

Erich Fromm opísal, ako sa vyvinie rozpor medzi našimi vedomými a nevedomými plánmi, medzi skutočným zámermi  a zámermi, ktorými si idealizujeme to, čo skutočne chceme dosiahnuť:

„V prípade významných rozporov medzi oboma úmyslami dochádza ku vážnym konfliktom – ako sú neistoty, mrhanie energiou – z ktorých sa vyvíja celý rad zjavných symptómov. Ako by to mohlo byť inak, keď človek musí stále používať veľkú časť svojej energie na to aby unikol uvedomeniu si vnútorného rozporu, prestal byť trápený hlbokými pochybnosťami o svojej identite a potlačil svoj temný pocit nedostatku pôvodnosti a integrity.“

Konformnosť vedie ku pokrytectvu, a to nie je fenoménom len našej doby. Už tak starý text ako Biblia uvádza v evanjeliu Matúša, kapitola 23: 25 –  28, toto:

„ Beda vám, zákonníci a farizeji – pokrytci, že čistíte zovňajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“

Zaujímavé je, že „lúpeže a nemiernosti“ sú v tomto výroku pokladané za rovnako nemorálne. Nemiernosťou v dnešnej dobe môže byť hromadenie majetku a workoholizmus rovnako ako pôžitkárstvo, alebo už spomínané zneužívanie omamných látok, posadnutosť svojim výzorom, vypestované obsesívne stravovacie návyky, únik od reality do duchovných vied a náuk či politických a ekonomických doktrín na úkor plného prežívania vlastného života, pozitivistický fanatizmus  a mnohé iné modely správania, na ktorých človek vedome alebo nevedome lipne.Takýto človek – otrok svojich pudov, strachu a vášní – sa v rámci možností stýka a vyhľadáva spoločnosť podobne naladených ľudí, čím sa vedome alebo nevedome utvrdzuje vo svojich presvedčeniach, pokladajúci ostatných za „nenormálnych“.

Záver druhej časti

Tak ako môžeme vidieť okolo seba množstvo smutných výsledkov nedostatku etiky, rovnako môžeme vidieť – alebo žiť – príklady pravého opaku. Ako a kto inšpiroval pri hľadaní pravdy a krásy mňa sa dozviete  v pokračovaní tohto miniseriálu.

Prvý diel: Čo keby etika nebola len slovo? (vol. 1)

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.