Máte certifikát? A mohla by som ho vidieť?

Bolo to dávno. Veľké kultovné kníkupectvo bolo vtedy ešte len malým kamrlíkom v podzemí. Z jednej z krabíc plných kníh mi podal predavač knihu “Nikdo to tu nepřežije”. Spoznala som tak nielen The Doors a Jima Morrisona, ale aj Nietzcheho, Ginsberga, Kerouaca, Henryho D. Thoreaua a iných beatnikov. A Charlesa Bukowského.

Práve kniha posledného menovaného – “Všetky řite světa i tá má” bola plná ožranských poviedok, vulgárnych a poväčšine vtipných, aspoň tak sa mi to vtedy javilo. Dodnes je pre mňa názov tejto knihy synonymom všetkého, čomu sa prikladá väčšia dôležitosť, ako by sa mala. Veď riť máme všetci prasknutú na dve polovice, no nie?

Tak načo sú nám, preboha, všetky tie papiere, ktorým hovoríme vysvedčenia, osvedčenia a certifikáty? Komu čo potrebujeme potvrdiť? 

Moja kamarátka Dina pracuje roky ako špecialistka náboru zamestnancov. Je talentovaná maliarka. Drobná Egypťanka s vlasami zahalenými šatkou a širokým úsmevom prišla pred pár rokmi o mamu. Niekedy v tej dobe zúrili v Káhire všetky tie protesty, a Dina maľovala. Nádherné, pokoj vyžarujúce zátiša plné života. Vždy keď som jej práce obdivovala, namietala, že ona nie je maliarka, len to tak skúša. Vraj by chcela ísť na nejaký kurz, aby dostala certifikát.

Prosím ťa, smiala som sa – a kto dal podľa teba certifikát van Goghovi? Alebo Picassovi? Ty hlavne maľuj! 

Keď som tento rok upratovala svoje šuflíky a priečinky, naraz mi prišli všetky moje draho zaplatané certifikáty smiešne. Zahanbene som si spomenula na knihu “Za mostem je Xenu”, ktorej autorka prepadla scientologickej sekte a po rokoch, keď sa vyslobodila spod jej vplyvu, certifikáty o jej úžasných schopnostiach boli jediné, čo jej ostalo. Cifrovaným zlatým písmom napísané meno a slová o ocenení, s dôležitou pečiatkou a elegantným rámikom. 

Ani nebudem menovať všetky moje rite. 

Vedieť tak …

Investovala som kopu peňazí a času do rôznych kurzov a školení. Nevravím, že všetky boli úplne zbytočné, ale aj tak mám pocit, že som v niektorých prípadoch bola smiešna, keď som naháňala jednu mrkvu za druhou. A to nehovorím o školeniach a kurzoch, kde nám ani certifikát nedali! 

Vo výsledku na nič z tohto, čo potrebujem vedieť a zvládať v klube 40, certifikát neexistuje, a tie čo mám, mi nepomôžu.

Napríklad sa potrebujem naučiť prestať sa báť zlyhaní a prehier. Potrebujem sa naučiť, že starnutie je rovnaká súčasť života ako neustále vybavovanie niečoho, či už je to výber správneho paušálu na telefón a internet, zálohy na elektrinu, účtu v banke, lekára špecialistu, bytu, účtovníka. A ešte by sa mi hodilo naučiť sa, ako behať po úradoch bez vrčania a ako nepodliehať frustrácii pri telefonáte na zákaznícku linku ľubovoľnej inštitúcie.

Neviem získať certifikát na budovanie bezchybných medziľudských vzťahov, oddychovať som sa naučila až keď už mi horelo pod zadkom. Uvítala by som vo svojej zbierke certifikát o schopnosti prijímať všetko, čo život prináša, vždy pokojne.

Mimochodom, ani chôdza po uhlíkoch či rozbitom skle a ohýbanie roxorovej tyče krčnou jamkou sa ani zďaleka nepribližujú náročnosťou k situácii, ktorým človek čelí keď sa stará o umierajúceho príbuzného. Alebo keď sa starať potrebuje, chce a je ďaleko. Alebo keď okrem utrpenia a ochorenia samotného vstupujú do hry ešte staré dobré rodinné vzťahy, ktoré škrípu ako staré dobré rozladené husle. Skutočné skúšky musí zvládať Človek Milión bez mentálneho kouča a bez prípravy. Tu a teraz. V tomto prípade o certifikát azda ani nestojím.

Biznis s papierom

Vždy ma pobaví, keď vidím na dverách podniku hrdú nálepku, certifikát “Dôveryhodná firma”. Za dvesto eur zakúpená nálepka nič negarantuje rovnako ako nič negarantuje certifikát ISO, získaný po audite, ktorý overil schopnosť firmy narýchlo zbúchať Potemkinovu dedinu, ilúziu zdania, že firma má nejaké procesy a dokumentáciu.

O vzdelávacích spoločnostiach, ktoré odmeňujú certifikátom za púhu účasť, či o ohromnom bio-certifikačnom biznise v potravinárstve azda ani nemá zmysel písať. Osobne namiesto nálepiek s magickými troma písmenami radšej čítam zloženie a pôvod na etikete a čo sa týka odbornosti ľudí, dám na osobné odporúčania a výsledky práce vybraného odborníka.

Premýšľam, kde sa v nás, ľuďoch, berie tá túžba po potvrdeniach. Kedy prestalo platiť podanie ruky a podpísala sa prvá zmluva, kedy bol zavolaný prvý ručiteľ, kedy kto komu vystavil prvý certifkát. Kedy za nás prestala hovoriť kvalita našej práce, našich výrobkov, naše skutky?

Ľudstvo si vybudovalo krásny matrix certifikátov, ocenení a exkluzívnych klubov. Kto si spomenie, že ani van Gogh nemal na svoje umenie žiadny certifikát? Maľujme! Len maľujme a nestarajme sa o papierové pochabosti.


Autor: Martina Javůrková. Vediem spoločnosť Dimensions Consulting Services s.r.o. a pracujem ako konzultantmentor a lektorka. Vašim nápadom pomôžem na svet. Ak váš biznis stráca tempo, tak ho postavíme opäť na nohy. Inšpiráciu a energiu čerpám vo vinohrade, kde sa prepája moja vášeň pre jednoduchý život, dobré víno, plynulé varenie a férový biznis. Vy môžete čerpať z mojich skúseností a vedomostí. Teším sa na našu spoluprácu. Kontaktujte ma!