V praxi sa stretávame a budeme stretávať s podaniami vygenerovanými AI. Zatiaľ ich prezrádza dĺžka, ktorá sa zdá byť v poriadku pre stroj, ale pre človeka je len ťažko stráviteľná. Dokumenty sú plné balastu, v ktorom sa – možno – ukrýva faktický obsah na právne posúdenie a reakciu. Kvázi právnické konštrukcie, odkazy na judikatúru, ktorá ani vzdialene nesedí. Všetko však treba náležite preveriť, akoby dokument písal živý človek.
Nie vždy je problémom obsah. Niekedy je problémom to, čo s ním urobíte.
V prípadovej štúdii nižšie si opíšeme, ako to niekedy vyzerá v praxi.
Na strane protistrany sedia dvaja ľudia bez právneho vzdelania. Obaja sú neochvejne presvedčení, že slová “prevádzkovateľ” a “sprostredkovateľ” do zmluvy nepatria, argumentujú okrem iného tým, že aj kataster nehnuteľností je proti GDPR a oni tiež GDPR nikdy nepotrebovali. Nad upozornením, že bez zmluvy zodpovednosť nezmizne, len zostane nezdokumentovaná, že rozhoduje skutočná činnosť, nielen označenie v zmluve, sa spiklenecky uškrnú. Jednoducho nie. Podpis sprostredkovateľskej zmluvy podľa čl. 28 GDPR sa začína podobať na diplomatickú misiu.
Nejde o zlý úmysel. V agende GDPR sa neorientuje každý. Na otázku, aké je k jednotlivým napádaným bodom stanovisko zodpovednej osoby (DPO), ktorú ako zo zákona povinný subjekt určili, prichádza namiesto odpovede ticho a dohoda na prvom kroku. V súlade s čl. 38 ods. 1 GDPR zapoja svoju zodpovednú osobu do pripomienkovania zmluvy.
Týždeň po rokovaní príde e-mail. Namiesto zmluvy s pripomienkami, návrhmi a sledovanými zmenami prišiel analytický posudok. Mal sedem strán. Kompletný záznam toho, ako AI model protistrany uvažoval a posúdil jednotlivé zmluvné články. Bolo pomerne surreálne prečítať si svoju vlastnú argumentáciu, tentokrát ako “stanovisko DPO sprostredkovateľa”, plne potvrdzujúce moje návrhy a argumentáciu.
Posudok v úvode konštatoval, že opísaná činnosť zodpovedá spracúvaniu osobných údajov v mene zriaďovateľa, ktoré si vyžaduje úpravu podľa čl. 28 GDPR. Ďalej pokračoval:
“Rozhoduje skutočná činnosť, nielen označenie v zmluve. … Vypustenie písmen a) až d) neznamená oslobodenie školy od zodpovednosti ani dohodu o jej finančnom limite.”
Problém nie je, že analýza bola vygenerovaná AI. Problém je, že výstup pred odoslaním nikto neprečítal – rovno poslali surový, sedemstranový, AI generovaný text, cez ktorý som sa zdĺhavo prepracúvala. Strávila som tri hodiny rekonštrukciou toho, čo sa má zmeniť, ustanovenie po ustanovení, len aby som zistila, že ich AI so mnou súhlasí a v zmluve nie je potrebné upraviť nič.
Stačilo napísať vetu: “Po opätovnom posúdení návrhu zmluvy s Vami navrhovaným znením súhlasíme.” 10 slov. Nie 7 strán.
Človek má kontrolovať výstupy AI, ale občas to vyzerá tak, že AI bude kontrolovať prácu človeka. Za svoje generatívne múdrosti nenesie žiadnu zodpovednosť, čo možno vytvorí ešte väčší dopyt po skutočných právnych službách.
A ľudia, ktorí právnu zodpovednosť majú? Zatiaľ ťaháme za kratší koniec. Nemôžeme si dovoliť odmietnuť podanie ako nedôvodné len preto, že ho podľa nás, resp. podľa všetkých znakov dokumentu, odosielateľ vygeneroval pomocou AI bez toho, aby rozumel, čo vlastne posiela. Napokon však, bez ohľadu na dĺžku podania a umelú sofistikovanosť slovných spojení, vybavíme vec tak, aby bola v súlade s právnymi predpismi.
